Stop týraniu zvierat !

Komický "papagáj,,          zo  severu

Hlavnými znakmi Alky bielobradej sú veľký farebný zobák a výrazné oranžové plávacie  blany. Deväť mesiacov  v roku žije tento odolný morský vták v samote ďaleko na mori.  V období párenia sa vracia na pobrežie do svojej ukričanej kolónie obývajúcej pobrežné skaly, aby si vybral partnera.

Život na vlnách oceánu

Alku bielobradú zvyčajne vidieť osamote alebo  v  pároch. Je to výborný plavec, ktorý si na vode pomáha silnými krídlami alebo veslami. Lite vška veľmi zle a keď sa konečne vznesie do vzduchu, lieta nízko nad vodou a  krídlami si urobí  neuveriteľných 400 pohybov za minútu, aby sa udržal vo vzduchu.  Nohy sa nachádzajú v zadnej časti tela a za silného vetra sa nimi často zachytí o pevninu. Alky sú spoločenské vtáky a v období párenia sa stretávajú vo veľkých kolóniach na pobreží. Tu často dochádza k rôznym potýčkam, keď si bránia miesta na hniezdenie. Keď vypukne takáto šarvátka, ostatné alky sa so záujmom prizerajú a účastníkov hlasno povzbudzujú. Nepriteľa, napríklad čajky, vyhľadaváju pred pobrežím, ktoré obývajú 

 Alky sa vracajú páriť do tých istých kolónií, kde sa narodili

Farebná zobák

V období párenia je zobák alky červený, oranžový  a modrý, koncom leta trochu vybledne. Pred párením si alky dvoria, klepú sa  zobákmi a hrkútajú si. Potom nohami a  zobákmi  vyhrabú hlboké hniezdo. Samička znesie v zadnej časti len jedno vajce, na ktorom sa striedajú obaja partneri a zohrievajú ho pod krídlom. Keď sa vyliahne mláďa obaja rodičia ho kŕmia asi 40 dní a potom ho opustia. V hniezde zostane ešte 10 dní a potom sa samo vydá na more.

 Alka vystiela svoje hniezdo, ktoré niekedy dosahuje dĺžku až 2 m, rastlinným materiálom.

Skúsený rybár

Alky sa potápajú do hĺbky 60 m, kde lovia množstvo drobných rýb, napríklad piskové úhory či merlúzu európsku. žerú čupiac na hladine podobné ako kačky a  potom sa ponoria do vody. Svoju korisť ihneď prehltnú, ak nie je určená mláďatám. Keď alka nesie z vody väčšiu rybu, často na ňu číhajú čajky, ktoré ju chcú olúpiť o korisť. Alky sa im usilujú vyhnúť a bežia rovno do hniezda, kde ich už čakajú mláďatá.

Ktosi raz videl alku, ktorá v zobáku naraz niesla  62 drobných rýb.

Ohrozenie alky

Kedysi sa tento morský vták lovil vo veľkom. Dnes je jeho počet ohrozený. Mnohé alky zahynuli v dôsledku znečistenia  alebo prítomnosti chemických látok v mori, iné skončili v rybárskych sieťach. .  Okrem toho rybári v severnom Atlantiku obmedzili zdroje jej potravy. Keďže  alky sú prispôsobené tak, že žijú len v chladných vodách a požierajú ryby chladných vôd, ohrozuje ich aj globálne otepľovanie, rovnako ako výskyt ich potravy.

Alka bielobradá

              Rad - bahniaky                        Čeľaď - alkovité

Rod - Fratercula                       Druh - Fratercula arctica

Alka bielobradá  sa vyskytuje v oblasti severného Atlantiku. Hniezdi v častiach od kanadského polostrova Labrador po severovýchodné pobrežie Spojených štátov a od Islandu, Grónska a Ruska až po Bretónsko vo Francúžsku.

 Užitočný kĺb

Zobák s kĺbom umožnuje pritlačiť rybu o vrchnú časť zobáka, pričom spodnou časťou loví ďalšie

Rýchla vo vode

Kompaktným hydrodynamickým tvarom a s plávacími blanami na nohách sa alk dokonale prispôsobila plávaniu pod vodou. Perie je nepremokavé a dokonca môže piť aj morskú vodu.

Fakt alebo mýtus

Vedecký názov alky bielobradej Fratercula arctica v skutočnosti znamená ,,malý brat zo severu". Tento názov však môžeme preložiť aj ako ,,malý žobravý mních" pretože čierne a biele operenie alky pripomína mníšsky habit. Slovenský názov naznačuje, že alka má výrazné biele ,,líca" pripomínajúce bradu.

Príbuzné druhy

Alka bielobradaá je súčasťou čeľade alkovitých (Alcidae), ktorú reprezentujú potápavé morské vtáky zo severnej pologule s krátkym krkom a krátkym chvostom. K príbuzným druhom patrí alka najmenšia (Aethia pusilla ), alka drobná (Alle alle )  a norec tenkozobý (Uria aalge) . Alka bielobradá je jedným z troch aliek.