Stop týraniu zvierat !

  Opice sú krásne tvory. Sú chované v Zoo. Sú priateľmi človeka pretože sú našimi predkami.  Človek sa vyvinul z nižších foriem a to konkrétne z Ľudoopy. Predovšetkým opice sa vedia chovať skoro ako človek. Sú chytré a preto aj vystupujú v rozlíčných filmoch.  Vedia si ošupať banán alebo si z nejakého ovocia vybrať kôstky. Niektorí ľudia si myslia a hovoria že sú opice hlúpe. Ale to nie sú. Vedia rozmýšľať a vedia sa aj dohovoriť rukami alebo grimasami. Sú celé chlpaté  ale na tvári v okruhu očí, nosa a úst majú popraskanú kožu a aj na ušiach.  Opička je veľmi dobrí priateľ človeka. Ale nedajú sa kúpiť v obchodoch a čiže sa ani nemôžu chovať v byte. Sú zvyknuté na veľké prostredia kde majú konáre, stromy, trávu atď... Vyskytujú sa v džungliach alebo pralesoch. Tam nájdete veľa druhov opíc ako napr. šimpanzy, orangutany, makaky atď.

Opice sú rozdelené na tzv. opice novosvetské a opice starosvetské. Novosvetské žijú v   subtropách v Strednej a Júžnej Amerike, najčastejšie v amazonke.   Väčšina z nich priamo v hustých lesoch, ale niektoré druhy i vysoko v Andách kde teplota klesá až k  5 °C. Starosvetské majú domov v Afrike a to od tropických lesoch pres subtropy až po okraj Savany a horské oblasti Etiopie a pohoria Atlas, ďalej žijú na indickom poloostrove a hlavne v tropickej Juhovýchodnej Ázii. Jeden druh makak magot obmýva i skalnaté územia.

Popísať zjednoduchšené chovanie a vzhľad opíc je takmer nemožné. Veď taký kosman zakrslý meria asi iba 15 cm a naopak samec gorily meria 175 cm a váži 200 kg. U niektorých rodov je veľký pohlavný dimorfismus kde je samec omnoho väčší. Orangutany sú opice skoro adoptované na nočné obstarávanie potravy. Niektoré trávia skoro celý život na konároch stromu, kde sa živia listami alebo plodmi a na zem schádzajú dolu iba v nutnom prípade, alebo pri presune za potravou, iní zase hľadajú potravu na zemi (plody, semienka, listy, korienky, drobné živočíchy ). Prevažnú časť dňa na stromy vyliezajú iba k odpočinku a spánku.

Všetky opice majú málo oddelený palec s nechtom,  ich končatiny sú schopné uchopiť predmet.  Sú opice ktoré majú dlhý krásny hustý chvost alebo naopak nemajú žiadny. Opice sa po konároch  pohybujú po štyroch končatinách a väčšinou dobre skáču, až na tie najťažšie. Gorila a orangutan iba ručkujú  a paviány po stromoch iba podliezajú. Po zemi sa opice pohybujú po štyroch končatinách až na gibony, tie behajú po zadných polovzpriamených a prednými udržujú rovnováhu.

U opíc sa vyskytujú rôznorodé spôsoby spolužitia, nikdy však dospelí samci alebo samice nežijú dlhodobo samotársky. Niektoré sruhy sú monogamní (napr gibonovití) kde samec žije so samicou a mláďatami. U niektorých sú jednotlivé tlupy iba voľné prestúpenie, jedinci prechádzajú s jednej tlupy do druhej.

Šimpanzy vedia tak isto ako ľudia loviť menšie opice.

Medzi sebou komunikujú jak hlasom tak i vzájomnými dotykmi, rituálnym chovaním a očuchávaním. Najsilnešie hlasové prejavy zase majú vrieskani, ktoré počuť aj na vzdialenosť 5 km. Rozmnožovanie a doba brezivosti závisí na druhu, veľa krát sa samica pári s viacerými samcami. Žiadne narodené mláďa není sebestačné, o každé sa musí matka dlhodobo starať, Veľa krát sú nápomocný iný členovia skupiny. 

Niečo o kosmanovi :

  Kosman zakrslý má hebkú žltohnedú srsť a chvost lemovaný čiernymi krúžkami ktorý je niekoľko centimetrov väčší než telo. Brucho býva svetlejšie. Väčšinou majú hustú srsť a jeho sfarbenie mu veľmi pomáha v splynutí s prostredím, v ktorom žije.  Jeho pazúry sú špeciálne prispôsobené k šplhaniu po stromoch, ktoré je pre tento druh charakteristické.  Jeho telo dorastá  sotva 14-16 cm a jeho dlhší chvost od 15- 20 cm. Hmotnosť samcov nepresahuje 140 g a hmotnosť samíc 120 g. 

Kosman zakrslý sa pre svoju drobnú veľkosť stávajú častým terčom dravcov a hadov,  čo potvrdzuje i ich prudkú aktivitu, ale väčšinou sa snažia pohybovať skôr výnimočne a keď už, tak so striedavým obdobím nehybné  strnulosti. Vie doskočiť až do vzdialenosti 5 m. Má dobrý sluch, horší zrak ale skvelí hmat. Väčšinu svojho života trávi na stromoch a na zem slieza  málo krát, buď za potravou, alebo s cieľom premiestniť sa na iný strom. Je aktívny hlavne cez deň, na obed a večer často odpočíva. Noc trávi v stromových dutinách a za potravou vychádza najčastejšie po obede. Loví najrôznejší hmyz, malé vtáky a ich vajcia, ale nepohrdne ani rôznym plodom. Je to spoločenský tvor, ktorí buď iba v pároch, ale častejšie v malých skupinkách kde je 5-10 členov a tam je dominatná samica. Bohužiaľ jeho malá veľkosť a roztomilý vzhľad spôsobili jeho tvrdé prenasledovanie ľuďmi, ktorí kosmany zakrslé vážne ohrozujú.

Samice rodia asi po 120-140 dennej brezivosti. Najčastejšie 2  zriedka 3 mláďatá, ktoré vážia 14-27 gramov. Stará sa o ne samec a samici mláďatá dáva iba z dôvodu kŕmenia. Dospievajú až v 24 mesiacoch. V zajatí sa môže kosman zakrslý dožiť 11 rokov.

 Makak červenolíci :

Makaky sú  stredne veľké, roztomilé zvieratká masívnej  povahy.  Pred chladom je pri veľmi nízkych teplotách chráni veľmi hustá hnedá srsť  . Majú červenú hlavu a uši a dlhú bradu. Dlhé ruky, nohy a prevažne hnedé ( niekedy až svetlo čierne) oči.  Telo makakov červenolícich meria 50-75 cm, chvost 25-30, váži okolo 9 kilogramov, samec 11 kg. 

Jak už bolo viac zmienené, tento živočích žije v Japonsku, kde nedokáže prežiť veľa iných zvierat.  Je totiž schopný odolávať chladným zimám plných snehu silnou až 1,5 metrov.

Zloženie potravy tejto opice záleží na oblasti, kde žije. Niektoré makaky majú radi sladké oriešky, druhý výhonky bambusu, tretí trávu a rozmanité plody. Sledovanie rôznych tlup makakov ukázalo, že sú neobyčajne vynaliezavý, schopný prenikať do ďalších oblastí a osvojiť si nové spôsoby chovania, pokiaľ spoznajú a pochopia že je to pre ne užitočné. Makaky sa radi kúpu a preto ich môžeme veľmi často zastihnúť práve pri vode. 

V tlupách makakov kde sú  500-600 jedincov, existuje delenie na určité "pozície". Sú tu makaky ako vodci, sluhovia i členovia stáda. O to kto sa stane vodcom existuje u makakov dlhá rada súbojov, ktoré môžu trvať i niekoľko rokov. Mladí samci keď sú starí 1 rok opúšťajú svoju tlupu, a väčšinu času trávia lezením na stromoch. Po určitej dobe se samec pripojí k nejakej tlupe, ale väčšinou nie k svojej vlastnej.  Keď sa tlupa sťahuje na nové miesto, potom ich mladí samci chráni spredu aj zo zadu . Pokiaľ sa tlupa zastaví na noc, vytvárajú okolo ochranný kruh, dnuka kde kľudne a nerušene spí vedúci samec i samičky s mláďatami. Samica rodí jeho mláďa po 6-7 mesiacoch brezivosti. To sa hneď po narodení drží matkiných chlpov na chrbte  a zostáva tam niekoľko týždňov. Makak červenolíci sa môže v zajatí dožiť až 19 rokov.  

Musíte uznať že opice sú fakt krásne a múdre tvory a keď vám nejaký človek povie že sú hlúpe tak mu neverte, pretože to nieje pravda.  

Patrí medzi primáty-opice , je to ľudoop, a je nám ľuďom veľmi podobný. Vie šikovne používať rôzne nástroje, ktoré si vyrobí z konárov ( na obranu, lov, potravu, tvorbu úkrytov, chytanie hmyzu, hniezda na spanie čo sa nachádzajú na stromoch, .... ).

• Výška : samec - 150-180 cm......  samička - 120-140 cm

•  Hmotnosť :  50-90 kg

• Dĺžka života : 50- 70 rokov

• Správanie :  žije spoločenský v skupinách

• Potrava : ovocie, listy alebo iné rastliny, med, kvety, hmyz, loví aj menšie cicavce ale málokedy a ešte rôzne druhy zeleniny

• Výskyt : dažďové lesy a savany strednej Afriky

Zaujímavé veci :