Zaujímavosti
Vedci objavili stopy po obrom hlodavcovi
Oblasť dnešnej Venezuely obýval kedysi hlodavec Phoberomys pattersoni. Pripomínal síce morča, ale dorastal do veľkosti bizóna. Najväčší známy hlodavec sveta žil pred šiestimi až ôsmimi miliónmi rokov a vážil až 700 kilogramov.
Tím venezuelských, amerických a nemeckých odborníkov odkryl v roku 2000 vo venezuelskej polopúštnej oblasti asi 400 kilometrov západne od Caracasu pozostatky velkého neznámeho zvieraťa. Až o 3 roky neskôr sa im podarilo tvora zaradiť: ide o obrovského vyhynutého hlodavca, vzdialeného príbuzného dnešného morčaťa.
Obdorníci vynynutého hlodavca pomenovali Phoberomys pattersoni - čiastočne podľa harvardského profesora Briana Pattersona, ktorý v 70. rokoch viedol vykopávky vo Venezuele. Neformálne sa ale hodavcovi, ktorého rezáky aj s koreňmi merali okolo dvadsať centimetrov, hovorí Goya.
Goya žil pred šiestimi až ôsmimi miliónmi rokov okolo niekdajšej juhoamerickej rieky a v dospelosti vážil až 700 kilogramov. "Predstavte si morča, ale väčšie ako poznáme, a naviac s dlhým chvostom." Uvádza vo svojej štúdii zverejnenej v časopise Science vedúci tímu Marcelo Sanchez-Villagra z nemeckej univerzity v Tübingene.
Sanchez-Villagra ďalej upozorňuje, že v oblasti, kde bola kostra pozoruhodného tvora nájdená, kedysi žilo viac obrovských živočíchov. "Boli tam nájdené pozostatky vôbec najväčšej známej korytnačky, ktorá mala dĺžku tri a pol metra. Takisto tam kedysi žili krokodíly dorastajúci až do velkosti desať metrov a doteraz nepopísaný druh trojmetrovej ryby." uviedol vedec.
"Keď žil goya, bola oblasť zalesnená, tiekla tam rieka a bola tam veľmi pestrá vegetácia," povedal Sanchez-Villagra. Goya mal podla neho srsťou zarastenú hlavu s malými ušami a očami. Mohutný chvost mu slúžil nato, aby sa udržal na zadných nohách, keď sa uisťoval, že sa v okolí nepotĺka nejaký predátor.
Goya bol zrejme lahôdkou najmä pre kedysi žijúce obrovské krokodíly. Rovnako ako dnešný najväčší hlodavec kapybara i goya bol bylinožravec žijúci vo vode i na suchu. Phoberomys pattersoni žil v dobe, keď bola Južná Amerika izolovaná od zbytku sveta. To sa zmenilo pred tromi miliónmi rokov, keď sa Severná a Južná Amerika spojili a zvieratá žijúce na oboch kontinentoch sa začali miešať.
"Goya sa kvôli svojej veľkosti a hmotnosti nepohyboval príliš rýchlo. Dariť sa mu mohlo len za predpokladu, že sa v okolí nepohybovali rýchle šelmy" citovala Sancheze-Villagru BBC. Konkurencia nových druhov tak pravdepodobne viedla k jeho vyhynutiu.