Žirafa
Nohatý obor saván
Žirafa je najvyššia zo všetkých živočíchov, má zvláštne sfarbenú srsť a nezvyčajne telesné proporcie, takže ju sito rozoznáte už z diaľky. Obýva subsaharské oblasti Afriky a toto niekedy vznešene a inokedy nemotorné zviera dosahuje rýchlosť až 65km/h. Aj tak sa jeje však nie vždy podarí uniknúť pred hlavným predátorom - levom.
Potrava s vysokým obsahom vlákniny
Telo žirafy je prispôsobené tak, aby dočiahla na zelené šťavnaté listy, kam ostatné bylinožravce nedočiahnu. Ak najvyššia Žirafa poriadne natiahne krk aj jazyk, dočiahne listy až vo výške 6 m nad zemou. K jej potrave patrí okolo 50 druhov rôznych stromov a tráv vrátane akácie
a divej marhule, občas dokonca obhrýza aj kosti. Žirafy sú prežúvavce podobne ako kravy : najprv potravu prehltnú, potom sa im opäť vracia do papule, kde ju prežúvajú, a napokon trávia. Dospelý samec denne skonzumuje až 34 kg listia. Chovateľom dobytka žirafy neprekážajú, pretože nesúperia o potravu s ich zvieratami.
Tvrdohlavé správanie
Staršie a väčšie samce stádo vedú a veľa času venujú stráženiu samíc v období ruje. Mladšie samce sa často zrážajú krkmi, aby zistili, ktorý je silnejší. Samce cíti, či je samica v ruji, podľa jej moču. Drgá ju v oblasti pod chvostom, kým ju neprinúti močiť, a potom ochutná vzorku. Sleduje samicu a vzorku ochutnáva niekoľkokrát. Medzi testami si často ovinie šiju okolo jej. Hoci samica môže mariť jeho prvotné úmysly, napokon sa poddá. Kopulácia je krátka a pár sa hneď nato vydá hľadať potravu.
Samce bojujú pretláčaním krkov o dominantnosť nad samicou
Príchod mláďaťa
Asi po 15 mesiacov gravidity sa narodí mláďa, klasicky na zem. Z neznýmych dôvodov prejde samicu dlhú vzdialenosť stále na to isté miesto, aby tam porodila svoje mláďa. Príchod mláďaťa na svet je preň šokujúcou udalosťou. Najprv sa objaví hlava a predné nohy, potom dopadne na zem zvyšky 2 metrov, kde ostáva otrasené ležať. Čoskoro sa však spamätá a asi po 20 minutách vstane do svojej plnej výšky 2 m.
Medzi matkou a mláďaťom je od pôrodu silné puto.
Vyprahnutá od smädu
Žirafa sa vystavuje riziku útoku zakaždým, keď sa zohne napiť vody alebo spí. Keď pije, musí doširoká rozkročiť predné nohy, aby dočiahla na vodu. Pre túto čudnú polohu sa žirafa len zriedka skláňa, aby sa popásla na tráve. Keď si ľahne spať, je ešte zraniteľnejšia. Keď sa chce postaviť naspäť, musí kývať krkom z boka na bok ako kyvadlo, a tak sa zdvihne. Aby žirafy počas tohto nemotorného pohybu nenapadol predátor, jeden člen stáda dáva pozor, kým ostatný spia alebo pijú. Žirafy spia hlbokým spánkom len 5 minút naraz, čo je denne dokopy asi pol hodiny. Okrem toho si občas zdriemnu, pričom majú jedno oko otvorené a obe uši im stoja.
Hoci žirafa vydrží aj mesiac bez vody, keď môže, napije sa
Rad - parnokopytníky Čeľaď - žirafovité
Rod - Giraffa Druh - Giraffa camelopardalis
Výskyt
Lesnaté a trávnaté savany
Dlhý jazyk
Svalnatý jazyk dosahuje dĺžku až 45 cm a žirafa ním obtrháva zo stromov a z krov zelené listy.
Oči sú várazné a veľké a umožnujú výborné videnie
Maskovanie
Srsť žirafy pozostáva z gaštanovohnedých škvŕn na žltohnedom pozadí a dobre splýva s mihotavými tieňmi stromov. Každé zviera má svoj neopakovateľný vzor srsti
Štatistiky
Stupeň ohrozenia |
nízky |
Spôsob života |
rozmanitý |
Výška |
samec 5,3 m samica 4,3 m |
Hmotnosť |
550 - 1 930 kg |
Dospelosť |
samec 4 roky samica 3 roky |
Dĺžka gravidity |
450 - 465 dní |
Obdobie párenia |
nesezónne |
Počet mláďat |
1, dvojičky zriedkavé |
Interval rozmnožovania |
2 roky |
Potrava |
mladé zelené listy na drevinách, dostupné v závislosti od lokality alebo sezóny |
Dĺžka života |
25 rokov (28 v zajatí) |
Príbuzné druhy
So žirafou je príbuzná okapia pralesná (Okapia johnstoni) prezývaná aj "lesná" žirafa. Tá sa vyskytuje v nedostupných tropických pralesochna severovýchode Konžskej demokratickej republiky a na západe Ugandy. Okapia má nižšie, územčistejšie telo a dosahuje výšku v kohútiku len 150 - 170 cm. Keďže žije na odľahlých miestach, objavili ju až v rokoch 1900.
Okapia pralesná
Fakt alebo mýtus ?
Žirafa má veľmi nezvyčajný vzhľad, pretože jej srsť je zvláštne asfarbená a má dlhý krk aj nohy, takže sa týči ako veža nad odtatnými živočíchmi africkej savany. Starovekí Rimania naozaj nevedeli, čo si majú o nej myslieť. Považovali ju za kríženca ťavy a leoparda a nazývali ju " camelopard". Odtiaľ je odvodené aj jej druhové latinské meno Giraffa camelopardalis.